Pieseň o nás dvoch 2.časť
PIESEŇ O NÁS DVOCH 2.ČASŤ: NOVÝ CHALAN
Do duše sype sa mi z očí sloh, stmieva sa. Toto je koniec piesne o nás dvoch, stáva sa...
„Hotová?“ –zakričala Suzy na Lucy.
Lucy vyšla z kúpeľne. Bola zmenená na nepoznanie. Dlhé blond vlasy mala vyčesané do drdola a zopár pramienkov jej spadlo na odhalené plecia. Ofinu mala začesanú nabok a z času na čas jej neporiadne vybehla spoza ucha. Na ušiach mala dlhé visiace náušnice a na krku náhrdelník, ktorý jej tak veľmi pristal. Modré oči jej lemovala čierna ceruzka a správnu iskru im dodávali ružové tiene, ktoré ladili s tričkom, ktoré jej odhaľovalo úzke ramená a takmer celý chrbát.
„Myslím, že už som hotová, teda ak si nemyslíš, že vyzerám ako idiot...“
„Jasné že vyzeráš, choď si odmaľovať oči, prosím ťa!“ –uštipačne poznamenala Suzy.
„Ty si ale, sekundu som myslela, že to myslíš vážne! Aj ty vyzeráš skvele. A kedy vlastne odchádzame?“
„Mišo s Dodom nás už čakajú, takže si musíme pohnúť.“
Baby zhasli svetlo v izbe a zakričali na Marka, že odchádzajú.
O pár minút sa stretli s chalanmi na parkovisku pred fitneskom, ktoré bolo ich obľúbeným miestom. Spolu sa ešte vybrali do domčeka, ktorý patril Lucynym rodičom, ale nikto v ňom nebýval. Partia ho používala na stretávky, ak vonku pršalo. Ak si tu magič aj pustili na plné pecky, nik sa nesťažoval, lebo vo vedľajšom dome bol iba obchod. Baby v ňom občas aj prespali a rodičia sa o ne nebáli. Teraz tu ešte počkali na pár ďalších ľudí, ktorý išli s nimi na disku...
Keď konečne dorazili a disku bolo desať hodín. Miestnosť nebola príliš veľká, ale zato plná. Našli si stôl pri dverách. Chalani boli ako zvyčajne nudný a tak sa Lucy aj Suzy vybrali na parket. Lucy nemala príliš dobrú náladu. Niečo ju znepokojovalo, ale nevedela, čo to je. Odviazala sa, až keď sa k nej priblížil sympatický chalan a tancoval tak tesne vedľa nej, že pociťovala dotyky jeho tela. V tom začali hrať slaďáky a baby sa pobrali pomaly k stolu, keď sa Lucy prihovoril práve ten chalan, čo tancoval pri nej.
„Ahoj, nezatancujeme si?“
„S neznámymi ľuďmi netancujem,“ veselo odvrkla a hodila užasnutý pohľad na Suzy.
„Tak to treba rýchlo napraviť! Volám sa Miro!“
Skôr ako sa stihla predstaviť ona, dal jej bozk na líce a rýchlo dodal: „Áno, viem. Voláš sa Lucia, ale všetci ťa volajú Lucy.“
To obom babám vyrazilo dych!
Keď Lucy s Mirom prišli na parket, začali hrať Eláni. Čoskoro zaznel refrén, ktorý Lucy tak milovala... Láska je boj, boj o krásnom trápení, niet víťazov len porazených...
Lucy cítila krásne chvenie. Pritisla sa k Mirovi a on sa k nej tiež privinul ešte pevnejšie. A keď jej začal šepkať slová piesne, nevydržala to a spýtala sa: „Odkiaľ ma poznáš? A kto vlastne si? Povedz mi niečo o sebe...“
Akosi tušila, že neodpovie, a tak sa znova započúvala do piesne a snažila sa v tme rozoznať Suzy. Uvidela ju tancovať len kúsok od nich. Tancovala s Tomom, bratrancom frajerky svojho brata, a vyzerala nadšene aj napriek tomu, že na ňu Mark hádzal zlovestné pohľady. Keď dohrala pieseň, vytiahol Lucy Miro von. Hneď za nimi vybehla aj Suzy. Nie, žeby jej to nedopriala, jednoducho bola zvedavá. Aby nebola nápadná, zobrala aj Toma. Zostali stáť pri dverách a Lucy napäto počúvala, o čom sa tí druhí bavia, ale Tom stále niečo rozprával. Aby ho umlčala, postavila sa na špičky a pritisla ústa na jeho pery. Ostal ticho, ale aj tak nič nepočula. Po chvíli sa všetci vrátili do podniku a ešte chvíľu tancovali. Potom si vymenili telefónne čísla a povedali si, že sa stretnú...
Keď Mark začul štrngotať kľúče v zámke, zdvihol sa z kresla.
„Čakal si na nás?“ ozvala sa opatrne Suzy, jeho sestra, lebo videla že niečo nie je v poriadku.
„Ani nie,“ precedil cez zuby. „Iba sa akosi zapozeral do telky.“
„Čo sa stalo, že si tak rýchlo odišiel z disky? Pohádal si sa s Majou?“ dodala tichšie, akoby sa bála, že čím hlasnejšie to vysloví, tým viac to Marka zraní.
Keď nedostala odpoveď, mykla plecom a odišla do kúpeľne.
„Ja si zatiaľ pozriem telku!“ zakričala za ňou Lucy, ale v skutočnosti sa vybrala za Markom do kuchyne.
„Ani mne nechceš povedať čo sa stalo?“
Priblížila sa k nemu a ruku mu položila na plece. Mark sa k nej otočil, pozrel do jej hlbokých modrých očí a tíško povedal:
„Vieš, nechcem o tom hovoriť. O chvíľu zíde dolu Suzy a ...a ja proste nechcem hovoriť o tom pred ňou. Kašli na to. Prejde to.“
„Ak chceš, môžem povedať Suzy, že som unavená, počkám, kým zaspí a potom sa môžeme porozprávať. Prídem za tebou do tvojej izby, nechaj otvorené dvere...“
Mark sa zamyslel.
„Prečo to robíš? Prečo chceš vedieť, čo mi je? A prečo...“ stíchol, keď začul sestrine kroky na schodoch.
„Pretože si môj kamoš. Ak nechceš, zavri si dvere. Vedy pôjdem spať. Je to na tebe...“
Do kuchyne vošla Suzy: „Tak takto pozeráš telku, čo?“
„Išla som sa len napiť. Zbehnem sa len prezliecť a pôjdem si ľahnúť, dobre? Som taká unavená, ako už dávno nie...“ dodala a keď vychádzala z kuchyne, spiklenecky žmurkla na Marka...
ha ha ha
(anita183247, 22. 1. 2009 14:10)